Allez! Chantez, milord!

Dnes bude blog oddychovy, strasne sa mi totiz nechce davat dokopy ten o makaronkach.


Vcera poobede mi zas preplo, len tak, z nicoho nic. Rozhodla som sa teda, ze Mu spravim sukromny koncert. Hrajkal na plejstejsne Tonyho Hawka, strasne moc ho to bavilo, tak ze mu aspon trosku poleziem na nervy. Skodoradost, najvacsia radost :D Z mojho repertoaru som vybrala to najlepsie. Enjoy!















Tony Hawk ho tusim bavil viac a tak som vytiahla svoje eso, takzvany The Hoover Song - pesnicku, ktoru si uz roky spievam pri vysavani.





Nic. Tak dufam, ze aspon Vam sa pacilo :) (especially Andrejke a Sonicke).

Ako vonia more?

Minulu nedelu sme boli s Jeho rodinou pozriet mémé (babicku), ktora byva v nadhernom pristavnom mestecku Camaret-Sur-Mer (dalej len Camaret).

Nazov  Camaret pochadza z Bretonskeho "kamm" (krivka) a "red" (prud) a patri pod ochranny program UNESCO.
 Podla legendy bol Camaret zalozeny svatym Riokom, ktory v stvrtom storoci postavil v tejto oblati maly videcky dom, pustovnu. Riok bol synom krala Elorna, ktory v tom case odmietol konvertovat na krestanstvo a opustil svoju zenu a syna. Ti potom prijali krestansku vieru.
Camaret je (mozno aj vdaka legende) povazovany za dolezite nabozenske centrum, v jeho okoli sa totiz nachadza pocetne mnozstvo menhirov. Tie, podobne ako Stonehenge, mali mat religiozny vyznam. Zaznamy z roku 1776 uvadzaju az 600 kusov tychto kamenov.

Kaplnka Notre Dame de Rocamadour a veza Vauban

  


Kaplnka spolu s Tour de Vauban je ikonickym obrazom pristavu Camaret. Je postavena zo zlteho pieskovca z Logonnu a jej aktualnu podobu naodbudla medzi rokmi 1610 az 1683.

 Kazdu prvu septembrovu nedelu v roku sa v kaplnke kona "Pardon de Notre Dame de Rocamadour". Tato slavnost je venovana cestnej pamiatke namornikov, ktori padli na mori.

*** 

La tour Vauban je obranna veza navrhnuta Sebastienom Le Preste de Vauban; stojaca na brazde Camaretu hned vedla kaplnky. Veza je sucastou komplexnej strategie urcenej k obrane pristavu Brest.

Stavba pozostava z veze, vratnice, baterie (maleho kamenneho "namesticka"), na ktorej bolo 11 kanonov a pec na vyrobu delovych gul. Cely komplex je obklopeny vodnou priekopou, jedinou moznostou dostat sa dnu je padaci most.

Veza ma 4 urovne:  suteren, prizemie a dve poschodia. Suteren sluzil ako sklad potravin a zbrani, horne poschodia boli ubytovne strazi.

Cela veza je prespikovana uzkymi okienkami, z ktorych strelci zabijali utocnikov. Pec na vyrobu delovych gul je jednou z mala tak dobre zachovanych.

 Cintorin lodi

Spokojna a stastna Sjuz

La plage du Corréjou 

(ano, mamicka, to je ten novy kabat :D )

  

 La maison de Mémé

A tu som prvykrat jedla tie slavne makaronky (farebne kolieska), z ktorych sa idu vsetci posrat. Niezeby boli zle, to nie, ale az taku euforiu pri jedeni som z nich nemala. V dalsom blogu zverejnim recept.

Ak by ste chceli o Camarete vediet viac, pozrite sa  tuto .

A ako teda vonia more? Mne ako sol, ryby, krv a hrdza. A vam? 

Este aspon jeden rokenrol

Velmi nerada pisem nejake strhujuce uvody do blogov, takze skratka: tento blog je venovany vsetkym mojim kamaratom a rodine, no neurazim sa, ked zaujme aj nahodnych citatelov.

Zajtra to budu dva tyzdne, co som odisla zo Slovenska daleko na zapad, az k oceanu, do  krasneho Bretonska. A presne o Bretonsku bude tento blog.  Trocha o historii, trocha o  ludoch a tradiciach a trocha o mne.

Posledny tyzden doma bol, ako inak, rozluckovy. Nie nejako prehnane, sak neumieram, ale tak primerane mojmu vkusu. Na helouina sme sa skaredo vykaslali na nase Kacko a utiekli sme do Bratislavy na jeden maly, ale vesely koncert. Ziadna strasna zurka, ani alkoholicke excesy a pady z podii s hanbou na sto rokov. Bol to fajnovy vecer s namornickym nadychom a Joyride-om.

Diki chlapci, boli ste super!

A potom ma v posledny den potesili dve veci:
1. Sonickine latte, ktore uz nevyzeralo retardovane, ale len tak napoly (chutilo vsak skvele!)
    takto:

2. Krasne pocasie, susotave listie, Kuko a mamina.

  

A nepotesil ma predavac v  artfore. Nechcel mi dat promo plagat ku Keroucovej knihe  More je moj brat. fu

Howgh. Dohovoril som.

(P.S.: Zajtra bude uz naozajstny blog, slubujem.)