Zajtra to budu dva tyzdne, co som odisla zo Slovenska daleko na zapad, az k oceanu, do krasneho Bretonska. A presne o Bretonsku bude tento blog. Trocha o historii, trocha o ludoch a tradiciach a trocha o mne.
Posledny tyzden doma bol, ako inak, rozluckovy. Nie nejako prehnane, sak neumieram, ale tak primerane mojmu vkusu. Na helouina sme sa skaredo vykaslali na nase Kacko a utiekli sme do Bratislavy na jeden maly, ale vesely koncert. Ziadna strasna zurka, ani alkoholicke excesy a pady z podii s hanbou na sto rokov. Bol to fajnovy vecer s namornickym nadychom a Joyride-om.
Diki chlapci, boli ste super!
A potom ma v posledny den potesili dve veci:
1. Sonickine latte, ktore uz nevyzeralo retardovane, ale len tak napoly (chutilo vsak skvele!)
takto:
2. Krasne pocasie, susotave listie, Kuko a mamina.
A nepotesil ma predavac v artfore. Nechcel mi dat promo plagat ku Keroucovej knihe More je moj brat. fu
Howgh. Dohovoril som.
(P.S.: Zajtra bude uz naozajstny blog, slubujem.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára